Chronológia ochrany osobných údajov v Slovenskej republike v rokoch 1993 - 2002

Verzia pre tlačVerzia pre tlačPDF verziaPDF verzia

Ochrana osobných údajov tvorí neoddeliteľnú súčasť práva na rešpektovania súkromného života patriaceho medzi základné práva a slobody garantované Ústavou Slovenskej republiky (článok 19 odsek 2 a 3). Jej účelom je poskytnúť ochranu každému pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním jeho osobných údajov.


Pravidlá spracúvania osobných údajov na zabezpečenie týchto ústavných práv ustanovuje zákon. V Slovenskej republike platil pre túto oblasť zákon č. 256/1992 Zb. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch. Tento sa však vplyvom rozdelenia Československa stal na Slovensku nevykonateľným, nakoľko predpokladal, že obe republiky si svojimi ďalšími národnými normami budú pravidlá ochrany osobných údajov ďalej precizovať. Aj pod vplyvom upresňovania definícií pojmov a spresňovania pravidiel spracúvania osobných údajov členskými štátmi Európskej únie (ďalej len „EÚ"), ktoré vyústili do schválenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 95/46/ES z roku 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (ďalej len „smernica"), Slovenská republika pristúpila k vypracovaniu návrhu nového zákona.


Príprava návrhu zákona bola zahájená v roku 1995. Prvý koncept paragrafovaného znenia bol na začiatku roku 1996 zaslaný legislatívnemu odboru Rady Európy na posúdenie. Rada Európy určila Veľkú Britániu a Portugalsko ako krajiny, ktoré sa k návrhu vyjadrovali. V októbri 1996 zvolal legislatívny odbor Rady Európy do Štrasburgu pracovné rokovanie, ktorého cieľom bolo posúdenie návrhu zákona za účasti zástupcov Slovenskej republiky, Veľkej Británie, Portugalska a Rady Európy. Výsledkom boli pripomienky, ktoré boli v ďalšej verzii návrhu zákona zohľadnené a takto upravený návrh bol postúpený do ďalšieho legislatívneho procesu.


Návrh pripraveného zákona schválila Národná rada Slovenskej republiky dňa 3. februára 1998 a tento zákon pod č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch nadobudol účinnosť dňa 1. marca 1998. Zákonom došlo k vzniku tzv. splnomocnenca na ochranu osobných údajov v informačných systémoch, ktorý bol zodpovedný za dohľad nad ochranou osobných údajov a spolu s útvarom inšpekcie ochrany osobných údajov vybavovali sťažnosti dotknutých osôb a prevádzkovateľov spracúvajúcich osobné údaje.


Ďalším významným medzníkom vo vývoji a dobudovávaní mechanizmov ochrany osobných údajov fyzických osôb bolo pristúpenie Slovenskej republiky k Dohovoru Rady Európy č. 108 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov a k jeho dodatkom. Dňa 13. septembra 2000 bola v Štrasburgu uložená ratifikačná listina o prístupe Slovenskej republiky k tomuto dohovoru a jeho dodatkom. Národná rada Slovenskej republiky s nimi vyslovila súhlas svojím uznesením č. 940 z 20. júna 2000. Prezident Slovenskej republiky ich ratifikoval dňa 24. augusta 2000. Dohovor a dodatky k tomuto dohovoru nadobudli pre Slovenskú republiku platnosť dňa 1. januára 2001.


Tieto skutočnosti výrazným spôsobom ovplyvnili národnú úpravu v oblasti ochrany osobných údajov v Slovenskej republike, ktorá vyústila do prijatia zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, ktorým došlo aj k zriadeniu dnešného Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.

 

Kategória: 
Plná verzia stránky
2018 Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky