Rok 2013

Verzia pre tlačVerzia pre tlačPDF verziaPDF verzia

Pri príležitosti Dňa ochrany osobných údajov sa aj touto aktivitou Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky pripojil k ostatným štátom Európskej únie, aby poskytol verejnosti informácie, potrebné pre ochranu súkromia v každodennom živote. Prostredníctvom formulára „Viem, či neviem si poradiť? Opýtajte sa úradu.“, občania mohli popísať svoje skúsenosti alebo adresovať otázky súvisiace s ochranou osobných údajov, na ktoré zamestnanci úradu dňa 28. januára odpovedali.
 

28.01.2013 09:14 Novicky:

Dobrý deň,

prosím o informáciu. Obchodné centrum má požiadavku na upratovaciu fy, aby zamestnanci mali visačky, na ktorých bude meno a priezvisko. Môže zamestnávateľ ( upratovacia firma ) a za akých podmienok požadovat zverejnenie mena a priezviska zamestnanca na visačke ? Ďakujem.

 
Dobrý deň, pri vyhotovovaní menoviek zamestnancov je potrebné zabezpečiť, aby obsahovali len také osobné údaje, ktoré svojím rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie. Pokiaľ obchodné centrum považuje meno a priezvisko na menovke za nevyhnutné na dosiahnutie účelu, potom je potrebné k tomu aj náležite pristupovať a vhodne ju zapracovať v pracovnej zmluve, v ktorej by bol rozsah označovania zamestnanca na príslušnú pracovnú pozíciu uvedený ako podmienka výkonu práce. Spôsob označovania zamestnanca by mal byť taktiež upravený v internom predpise zamestnávateľa, s ktorým by bol zamestnanec preukázateľne oboznámený. Do úvahy však prichádzajú aj iné spôsoby označenia zamestnanca ako jeho meno a priezvisko, a to napríklad okrem špecifického odevu aj vygenerovaným osobného čísla.

 

 

28.01.2013 09:24 Eva:

Dobrý deň,

Chcela by som sa opýtať, aké opodstatnenie má ochrana osobných údajov neplatičov v bytových domoch.

Ochrana osobných údajov (meno, výška dlhu) je absurdná najmä vzhľadom na to, že (platiaci) vlastníci ostatných bytov v danom dome musia v plnej miere ručiť aj za záväzky neplatiaceho "majiteľa" (poplatky za spoločné priestory, údržba domu a prípadný ÚVER). Človek, ktorý si neplní svoje povinnosti má podľa tohto väčšiu právnu ochranu ako tí, ktorí si povinnosti plnia. Problém je ešte vyhranenejší, keď takýmto neplatičom je osoba, ktorá je ich zástupcom, a teda má všetky možnosti, ako svoje počínanie maskovať.

Prosím, ako je to teda s poskytnutím mena a výšky dlhu neplatiča v bytovom dome spravovaným bytovým družstvom aby s daným "príživníkom" ostatní majitelia bytov mohli vôbec niečo robiť?

Ďakujem za odpoveď.
 

Dobrý deň, údaje identifikujúce neplatiča (napríklad v rozsahu meno, priezvisko, číslo bytu a výšku nedoplatku) sú osobnými údajmi a dotýkajú sa predovšetkým ekonomickej identity osoby. Vo všeobecnosti platí, že osobné údaje možno zverejniť buď so súhlasom dotknutej osoby alebo na základe osobitného zákona, ktorý by výslovne takéto zverejňovanie umožňoval. Zverejňovanie osobných údajov bez právneho základu (či už súhlas alebo osobitný zákon) by bolo v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov. Čo sa týka neplatičov v bytových domoch, zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako osobitný zákon, nerieši otázku zverejňovania ich osobných údajov. Preto, pokiaľ by sa takéto zverejňovanie malo uskutočniť, tak len so súhlasom jednotlivých vlastníkov bytov, resp. nebytových priestorov, ktorí sú neplatičmi.

 

 

 

 

28.01.2013 11:05 Ivan:

Dobrý deň,

zaujímalo by ma, či zverejňovanie akýchkoľvek zoznamov na internete napr. zoznam "neplatičov, dlžníkov", v ktorom sa okrem mena a priezviska uvádza aj kompletná adresa prípadne ďalšie údaje bez skúmania dôvodu takéhoto stavu, nie je porušovaním nielen zákona o ochrane osobných údajov, ale aj Ústavy SR, ktorá konkrétne v článku 19 hovorí nasledovné: Čl.19

(1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

(2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

(3) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Za odpoveď vopred ďakujem a prajem krásny deň.

 
Dobrý deň, zverejňovanie osobných údajov je jednou z najcitlivejších operácií s osobnými údajmi a preto je potrebné k nej pristupovať s veľkou opatrnosťou a len na základe zákonom stanovených pravidiel. Podľa zákona o ochrane osobných údajov platí, že osobné údaje možno zverejniť buď so súhlasom dotknutej osoby alebo na základe osobitného zákona, ktorý by výslovne takéto zverejňovanie umožňoval a stanovoval by podmienky a presný zoznam osobných údajov, ktoré je možné na dosiahnutie požadovaného účelu zverejniť. Zverejňovanie osobných údajov bez právneho základu (či už súhlas alebo osobitný zákon) by bolo v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov, a teda aj v rozpore s Vami uvedenými ústavnými článkami. Napríklad poisťovne, tieto zverejňujú neplatičov na základe osobitného zákona (zákon o sociálnom poistení, zákon zdravotnom poistení), čiže v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov.

 

 

 

 

28.01.2013 11:10 Martina:

Chcela by som sa informovať či môžu členovia odborového združenia (predseda a podpredseda) kontrolovať mzdy prípadne iné osobné údaje svojho člena uložené v osobnom spise zamestnanca ? Môžu členovia odborového združenia (predseda a podpredseda) kontrolovať mzdy prípadne iné osobné údaje v osobných spisoch zamestnancov, ktorí nie sú členmi odborového združenia?

Musí byť predseda a podpredseda odborového združenia organizácie oprávnená osoba v zmysle § 4 ods. 4 zákona o ochrane osobných údajov a má mať vykonané poučenie v súlade s §17 uvedeného zákona založené v osobnom spise zamestnanca? Ak je potrebné uvedené poučenie kto ho má vykonať člen (napr. predseda) odborového združenia organizácie alebo zamestnanec organizácie, ktorý je zodpovednou osobou v zmysle § 19 zákona o ochrane osobných údajov v organizácií kde pôsobí uvedené odborové združenie u zamestnávateľa?
 
Dobrý deň, členovia odborového združenia nemôžu kontrolovať mzdy prípadne iné osobné údaje svojho člena ani iného zamestnanca - nečlena odborového združenia, uložené v osobnom spise zamesnanca, pokiaľ nie sú oprávnenými osobami, ktoré s týmito údajmi pracujú na základe svojho pracovného zaradenia. Členovia odborového združenia, ktorí nejakým spôsobom spracúvajú osobné údaje svojich členov (napr. vedú evidenciu členov, prihlasujú ich do odborového zväzu), majú byť poučení odborovou organizáciou a dôkaz o ich poučení má byť založený v odborovej dokumentácii.

 

 

 

 

28.01.2013 11:18 Sedlaková:

Dobrý deň,

mám niekoľko otázok týkajúcich sa ochrany osobných údajov. Vopred ďakujem za ich zodpovedanie.

1. Môže zamestnávateľ poskytovať nebankovým subjektom, bankám alebo úradom telefonickú informáciu o tom, či je zamestnanec zamestnancom firmy, či má pracovný pomer na dobu určitú/neurčitú resp. či má nejaké exekúcie?

2. Je možné zamestnancovi posielať výplatnú pásku aj prostredníctvom pošty na adresu bydliska - v nepriesvitnej a zalepenej obálke?

3. Kamerový systém je umiestnený vo verejne prístupnom objekte. Je napojený na PC, ktorý ale nie je napojený na internet alebo inú počítačovú sieť napojenú na internet. Postačuje v tomto prípade mať vypracovanú bezpečnostnú smernicu alebo je potrebné mať ku kamerovému systému vypracovaný bezpečnostný projekt?

 

Dobrý deň, odpovede k Vašim otázkam uvádzame v bodoch:

Ad 1) Zamestnávateľ by požadované informácie nemal poskytovať telefonicky. Ide o osobné údaje zamestnanca a telefonický rozhovor nezaručuje ich dostatočnú ochranu a tiež overenie si volajúceho subjektu. Zamestnávateľ by mal takéto údaje poskytovať písomne na základe písomnej žiadosti subjektu a s vedomím zamestnanca.

Ad 2) Áno, zamestnávateľ môže zamestnancovi posielať písomný doklad podľa § 130 odsek 5 Zákonníka práce (výplatná páska) poštou v nepriesvitnej a zalepenej obálke.

Ad 3) Pokiaľ PC nie je napojený na internet postačuje, aby prevádzkovateľ kamerového systému, ktorým monitoruje priestor prístupný verejnosti, mal vypracovanú bezpečnostnú smernicu.

 

 

 

 

28.01.2013 11:43 Eurélia:

Dobrý deň,

Otázka č.1: Je potrebný súhlas so spracúvaním osobných údajov zamestnanca v zmysle § 7 zákona o ochrane osobných údajov, ak má na oblečení pripnutú kartičku s jeho fotografiou (menom a priezviskom), ktorá slúži na jeho identifikáciu v prípade kontroly vstupu do našich objektov, resp. pohybu v nich ? Ak je potrebný uvedený súhlas, môžeme tento súhlas zapracovať do pracovnej zmluvy ?

Otázka č.2: Čo máme robiť s kópiami rodných listov a občianskych preukazov zamestnancov uložených v ich osobných spisoch na personálnom oddelení, ktoré v súčasnej dobe nie sú potrebné pre ďalšie spracovanie ale boli vyhotovene:

a) ešte pred účinnosťou zákona o ochrane osobných údajov (napr. 1.1 1992),
b) už po účinnosti zákona o ochrane osobných údajov ale bez súhlasu zamestnanca.

Ďakujem.

 

Dobrý deň, pri vyhotovovaní menoviek zamestnancov je potrebné zabezpečiť, aby obsahovali len také osobné údaje, ktoré svojím rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie. Pokiaľ Vaša spoločnosť považuje meno, priezvisko a fotografiu na menovke za nevyhnutné na dosiahnutie účelu, potom je potrebné k tomu aj náležite pristupovať a vhodne ju zapracovať v pracovnej zmluve, v ktorej by bol rozsah označovania zamestnanca uvedený ako podmienka výkonu práce. Spôsob označovania zamestnanca by mal byť taktiež upravený v internom predpise zamestnávateľa, s ktorým by bol zamestnanec preukázateľne oboznámený. Do úvahy však prichádzajú aj iné spôsoby označenia zamestnanca ako jeho meno, priezvisko a fotografia, a to napríklad okrem špecifického odevu aj vygenerovaním osobného čísla. To samozrejme záleží od konkrétnych podmienok činnosti tohoktorého zamestnávateľa.

Pokiaľ ide o otázku č. 2, osobné údaje zamestnancov, ktoré už nie sú potrebné, tzn. že s ohľadom aj na iné osobitné predpisy sa skončil účel ich spracúvania, je potrebné bezodkladne zlikvidovať.

 

 

 

 

28.01.2013 11:59 Martina:

Dobrý deň,

chcem sa opýtať, či sa môže v zariadení sociálnych služieb namontovať kamerový systém do priestorov, kde sa nachádzajú klienti (herňa, učebňa) bez súhlasu zákonných zástupcov týchto klientov? Zákonní zástupcovia by pritom nemali možnosť nazrieť ako prebieha činnosť. Takúto možnosť by mal len štatutár.

Ďakujem za odpoveď.

 
Dobrý deň, v prípade monitorovania priestorov, ktoré nie sú verejnosti prístupné a dotknuté osoby nie sú zamestnancami prevádzkovateľa, spracúvajú sa osobné údaje snímaním kamerovým systémov na základe Občianskeho zákonníka a je potrebný súhlas dotknutých osôb. Teda v tomto prípade, ak ide o klientov, ktorí nie sú svojprávni, je potrebné vyžiadať súhlas na monitorovanie klientov zákonných zástupcov. S monitorovaním takýchto priestorov musí súhlasiť každý klient, resp. jeho zákonný zástupca.

 

 

 

 

28.01.2013 12:50 Natasha:
Dobrý deň, chcem sa opýtať akým právom lekár pri odmietnutí očkovania hlási osobné údaje Úradu verejného zdravotníctva, keď tento to má mať len pre štatistické účely (čiže by stačilo iba vek, pohlavie...) a vôbec akým právom poskytuje komukoľvek údaje zo zdravotnej karty pacienta (teda či je alebo nie je zaočkovaný). Ďakujem.
 
Dobrý deň, Vaša otázka je zaujímavá, sme si vedomí problémov v tejto oblasti. Na Vašu otázku odpovieme v priebehu dnešného dňa.

 

 

 

 

28.01.2013 13:56 Martina:
Chcem sa inforomvať, aký dátum začatia spracúvania osobných údajov  mám uviesť do formuláru evidencie v prípade, ak informačný systém v ktorom sa spracúvajú osobné údaje už existoval 10 rokov pred účinnosťou zákona o ochrane osobných údajov (napr. 1.1 1992).
 
Dobrý deň, do formulára evidencie sa uvádza začiatok spracúvania osobných údajov. Ak prevádzkovateľ začal spracúvať osobné údaje napríklad 1.1.1992, tento dátum sa uvedie ako začiatok spracúvania osobných údajov.

 

 

 

 

28.01.2013 14:00 Gabriela:

Dobrý deň, už je prosím schválený nový zákon o ochrane osobných údajov? Ako bude prebiehať skúška zodpovedných osôb a ako má poučovať zodpovedná osoba oprávnené osoby v prechodnom období, pokiaž spraví skúšku na úrade pre ochranu osobných údajov.

Ďakujem
 
Dobrý deň, návrh nového zákona o ochrane osobných údajov je stále v legislatívnom procese. V súčasnosti je v Národnej rade Slovenskej republiky zaradený do prvého čítania. Z toho dôvodu nie je možné ešte jednoznačne poznať finálnu podobu nového zákona. Otázku skúšky zodpovednej osoby však bude okrem zákona bližšie upravovať vykonávací predpis (vyhláška), ktorý vydá úrad. Tento bude predmetom samostatného pripomienkového konania, kde bude mať priestor každý sa vyjadriť. Vychádzajúc z prechodných ustanovení navrhovaného zákona však bude dosť času sa pripraviť na skúšku zodpovednej osoby a vykonať poučenia v zmysle zákona.

 

 

 

 

28.01.2013 14:03 kv:

Dobrý deň,

prosím o informáciu:

1. ako často je potrebné novelizovať bezpečnostný projekt?
2. bezpečnostný projekt musí vypracovávať tak ako audit odborne spôsobilá právnická osoba alebo fyzická osoba?
3. ako často sa má vykonávať audit bezpečnostného systému?
4. čo má obsahovať výsledok auditu bezpečnostného systému?

Ďakujem

 

Dobrý deň, odpovede k Vašim otázkam uvádzame v bodoch:

Ad 1) Bezpečnostný projekt je potrebné novelizovať v prípade, ak sa zmenia podmienky, spôsob alebo ďalšie okolnosti spracúvania osobných údajov. Pri menších zmenách je možné zmeny uviesť dodatkom, pri zásadných zmenách je potrebné bezpečnostný projekt prerobiť (napr. sťahovanie, výrazné organizačné zmeny u prevádzkovateľa). Bezpečnostný projekt by mal byť aktuálny.

Ad 2) Zákon nepredpisuje, kto má vypracovať bezpečnostný projekt.

Ad 3) Ak iný osobitný zákon nepredpisuje vykonávanie auditu bezpečnostného systému, prevádzkovateľ  je povinný vykonať audit len ak mu to úrad určí.

Ad 4) Ak úrad požaduje od prevádzkovateľa vypracovanie auditu, úradu sa predkladá hodnotiaca správa o výsledku auditu bezpečnosti informačného systému. Hodnotiaca správa má obsahovať vyhodnotenie bezpečnostného projektu informačného systému, či bezpečnostný projekt korešponduje so skutočnými podmienkami a spôsobom spracúvania osobných údajov, či oprávnené osoby dodržujú bezpečnostné smernice, poukazuje na nedostatky bezpečnosti a navrhuje postupy na ich odstránenie.

 

 

 

 

28.01.2013 14:07 Horná:

Dobrý deň,

chcem sa opýtať na zákonnosť postupu spoločnosti Groupama Garancia poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu.

Táto spoločnosť koncom roka 2012 rozposlala svojim klientom (aj bývalým) listy, v ktorých ich informuje, že "osobné údaje uvedené v ich platnej alebo neplatnej poistnej zmluve uzatvorenej s Groupama Garancia poisťovňou, podľa platného zákona o spracúvaní osobných údajov, integruje do informačných systémov ich maďarskej centrály, Groupama Garancia Biztosító Zrt.

(Budapešť), v dôsledku čoho budú v budúcnosti tieto osobné údaje spracúvané na území Maďarska, podľa maďarského zákona CXII z roku 2011, ako aj naďalej prostredníctvom Groupama Garancia poisťovne na území SR".  Groupama Garancia poisťovňa ďalej v liste uvádza, že takéto spracovanie sa údajov sa uskutočňuje "na základe (údajného) súhlasu udeleného súhlasu klientov a podľa ust. § 47 zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve.".

V tejto súvislosti sa chcem opýtať, či je takýto postup v súlade so zákonom, či v takýchto prípadoch nie je potrebné buď pri poskytnutí osobných údajov alebo neskôr udeliť výslovný súhlas s prenosom údajom, resp. ich poskytnutím konkrétnej tretej osobe. Zároveň sa chcem opýtať, čo môže klient urobiť za účelom zabránenia prenosu jeho osobných údajov do zahraničia a za účelom overenia si akým "súhlasom na spracovanie údajov" spoločnosť disponuje.

Ďakujem za odpoveď.

 
Dobrý deň, vnímame Vašu otázku ako pomerne citlivú. Predmet Vašej otázky je úradu známy a súvisí s kontrolnou činnosťou úradu, ku ktorej sa nie je možné v tomto štádiu vyjadrovať.

 

 

 

 

28.01.2013 14:14 Ľudmila:

Dobrý deň,

mala by som dve otázky:

1. Je potrebný súhlad dotknutej osoby so spracovaním jej osobných údajov, ak má záujem byť držiteľom nákupnej karty, na ktorú sa jej pripisujú body po každom nákupe a pred jej získaním musí poskytnúť určitý zoznam osobných údajov predajcovi?

2. Je potrebné registrovať informačný systém, ktorý umožňuje spracúvať osobné údaje zamestnancov prostredníctvom tzv. instant messaging, kde si zamestnanci môžu vymieňať obrazové a zvukové správy. Tento systém je však na báze dobrovoľnosti. Zamestnávateľ poveril zodpovednú osobu.

Ďakujem

 

Dobrý deň, odpovede k Vašim otázkam uvádzame v bodoch:

Ad 1) V prípade, ak dotknutá osoba požiada o vydanie tzv. vernostnej karty, nie je potrebný súhlas so spracúvaním osobných údajov. V tomto prípade sa osobné údaje spracúvajú na žiadosť dotknutej osoby podľa § 7 ods. 4 písm. b) zákona č. 428/2002 Z. z., kedy sa súhlas nevyžaduje. Ak však máte záujem posielať marketingové ponuky evidovaným zákazníkom, napr. informácie o novinkách, na tento účel je súhlas dotknutej osoby potrebný, nakoľko ide o iný účel spracúvania osobných údajov.

Ad 2) Ak je poverená a úradu nahlásená zodpovedná osoba, informačné systémy nepodliehajú registrácii.

 

 

 

 

28.01.2013 14:40 Martina:

Dobrý deň,

chcem sa opýtať, či môže zamestnanec banky pri telefónom  kontakte vyžadovať za účelom kontroly klienta moje rodné číslo ?
 
Dobrý deň, banky spracúvajú osobne údaje na základe osobitného zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov. Tento zákon vo svojich ustanoveniach upravuje, ktoré osobné údaje môže banka získavať, spôsob a účel ich spracúvania  v informačných systémoch. Rodne číslo je citlivým osobným údajom a na jeho získavanie a ďalšie spracúvanie sa kladú prísnejšie kritériá. V tomto smere, obrazne povedané, nevieme či na druhej strane je určite zamestnanec banky, a preto vyžadovanie a ani poskytovanie rodného čísla prostredníctvom telefónnej linky nedoporučujeme. Banka ako prevádzkovateľ by musela disponovať zabezpečenou (špeciálnou) linkou, ktorá splna podmienky zabezpečenia prenosu tohto údaja (§ 15 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov).

 

 

 

 

28.01.2013 14:43 najpravo.sk:

Dobrý deň prajeme, naši čitatelia z radov právnikov ako aj spotrebiteľov sa na nás často obracajú s otázkou, či je v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov, pokiaľ ustanovenie § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku umožňuje vstúpiť do súdnych konaní tretím osobám - združeniam založeným na ochranu spotrebiteľa (len na základe jednostranného oznámenia takéhoto združenia), a to bez výslovného súhlasu samotných účastníkov konania - spotrebiteľov, a tak sa vlastne bez ich súhlasu oboznamovať s ich osobnými údajmi, nielen identifikačnými údajmi, ale okrem iného aj údajmi o tom, aké zmluvy a s kým uzavreli, aké sú ich majetkové či rodinné pomery a podobne, teda všetkými údajmi, ktoré obsahuje súdny spis. Ďakujeme za Vaše stanovisko. Tím najprávo.sk (na možný rozpor Občianskeho súdneho poriadku so zákonom na ochranu osobných údajov poukázali naši čitatelia v tomto článku:

http://www.najpravo.sk/clanky/uvaha-spotrebitelska-ochrana-moze-paradoxne-spotrebitelov-poskodit.html)

 
Dobrý deň, ďakujeme za Váš záujem a položenú otázku. Jej obsah však nepatrí do okruhu otázok, na ktoré je možné obratom odpovedať. Je to téma, ktorou sa aktuálne zaoberáme, a preto by sme v tomto smere privítali Vaše podnety ako aj vzájomnú spoluprácu. Ďakujeme.

 

 

 

 

28.01.2013 15:29 Natasha:
Dobrý deň, chcem sa opýtať akým právom lekár pri odmietnutí očkovania hlási osobné údaje Úradu verejného zdravotníctva, keď tento to má mať len pre štatistické účely (čiže by stačilo iba vek, pohlavie...) a vôbec akým právom poskytuje komukoľvek údaje zo zdravotnej karty pacienta (teda či je alebo nie je zaočkovaný). Ďakujem.
 

Dobrý deň, Vaša otázka týkajúca sa nakladania s osobnými údajmi zahŕňa dve roviny, a to poskytovanie osobných údajov zo zdravotnej dokumentácie pacienta a poskytovanie osobných údajov konkrétne v súvislosti s očkovaním.

Spracúvanie osobných údajov v zdravotnej dokumentácii upravuje osobitný zákon. Týmto osobitným zákonom je zákon o zdravotnej starostlivosti, ktorý upravuje rozsah, spôsob a ďalšie podmienky spracúvania osobných údajov (napr. vymedzuje subjekty, ktorým je možné osobné údaje zo zdravotnej dokumentácie sprístupniť alebo poskytnúť, lehotu ich uchovávania a pod.).

Lekár je oprávnený vykonávať spracovateľské operácie s osobnými údajmi v rozsahu, spôsobom a na základe zákona.

Otázka očkovania a nahlasovania osobných údajov úradu verejného zdravotníctva je pomerne citlivou otázkou, a v takom duchu je potrebné na ňu aj nahliadať. Očkovanie a hlásenie odmietnutia očkovania sa vykonáva podľa osobitného zákona, zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a jeho vykonávacieho predpisu, pričom pri tomto poskytovaní údajov sa lekár opiera aj o záväzné stanovisko úradu č. 1/2012, ktoré bolo v reálnom čase vydané k danej problematike. Vnímajúc záujem verejnosti o túto tému, jej predmetom sa stále zaoberáme.

 

 

 

 

28.01.2013 15:48 marián:
Dobrý deň, mám viacero otázok, pevne verím, že Vás tým nadmieru nezaťažím, postačia mi aj stručné odpovedechcel. Chcel by som Vás poprosiť o názor ku kamerovým systémom so záznamom na digitálne alebo analógové média v bytových domoch. Pri rozhodovaní o ich zavedení do bytových domov dochádza ku kolízii osobnostných a majetkových práv. Do akej miery je zavádzanie a prevádzkovanie kamerových systémov v bytových domoch najmä v ich spoločných priestoroch v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov. Je potrebný na prevádzku takéhoto informačného systému kamerovým záznamom a teda zhromažďovanie a spracovávanie osobných údajov súhlas každého vlastníka, alebo postačí označenie priestoru s informáciou o monitorovaní priestoru tzv. informovaný súhlas? Aký je názor úradu na kamerový systém, tam kde nie je riziko značnej škody napr. v domových výťahoch? Je kamerový systém na týchto miestach opodstanený? Je kamerový systém v bytových domoch opodstanený, ak má preventívny účinok na ochranu majetku a ak ochrana majetku sa dá dosiahnúť inými prostriedkami? Kto môže pristupovať a v akých prípadoch ku zaznamom z kamerových sytémov a či je povinnosť prevádzkovateľa viesť podrobnú evidenciu takýchto prístupov? Mám ako vlastník bytu právo prístupu k takýmto záznamom, ak som na systéme zaznamenaý? Kto môže byť prevádzkovateľom takéhoto kamerového systému, ak vlastníci bytov nemajú založené spoločenstvo a teda nemajú právnu formu, ale sú spravovaný správcom bytového fondu na základe zmluvy o výkone správy. Rozumiem tomu správne, ak sa vykonáva záznam taýmto kamerovým systémom, je povinnosťou prevádzkovateľa záznam vymazať po uplynutí 7 dní, ak tento nie je použitý v priestupkovom či trestnom konaní? Predpokladám, že úrad vykonáva dohľad aj nad takýmto kamerovými systémami (so záznamom na médium), aké sankcie hrozia ak sa zistia nedostatky napr. ak záznam sa nevymaže v stanovenej lehote, a uchováva sa naďalej. Za odpovede Vám ďakujem ešte raz prajem pekný deň.
 
Dobrý deň, zavedenie kamerového systému na monitorovanie priestoru prístupného verejnosti je potrebné vždy odôvodniť, nakoľko sa jedná o výrazný zásah do súkromia ľudí, ktorí sú takýmto systémom monitorovaní. Prípustnými dôvodmi môžu byť napríklad zachovanie bezpečnosti alebo odhaľovanie kriminality. Každý prípad je posudzovaný individuálne, tzn. že napríklad ak v minulosti vo Vašom bytovom dome dochádzalo k poškodzovaniu majetku, kamerový systém na účely prevencie a odhaľovania takejto protiprávnej činnosti je určite opodstatneným opatrením. Umiestnenie takéhoto monitorovacieho zariadenia do výťahu je taktiež potrebné posudzovať s ohľadom na dané okolnosti konkrétneho prípadu. Prevádzkovateľom je subjekt, ktorý určuje účel a prostriedky spracúvania osobných údajov, bez ohľadu na jeho právnu formu. Na prevádzku takéhoto monitorovacieho systému nie je potrebný súhlas každého vlastníka bytu predmetného bytového domu, avšak monitorovaný priestor musí byť zreteľne označený ako monitorovaný. Takto vyhotovené záznamy môže prevádzkovateľ poskytnúť iba na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, tzn. prístup k nemu majú iba tieto orgány a oprávnené osoby prevádzkovateľa. Ak tento záznam nebol použitý na účely objasňovania trestného činu alebo priestupku je povinný ho prevádzkovateľ zlikvidovať v lehote siedmych dní. V prípade porušenia nedodržania zákonom o ochrane osobných údajov stanovených povinností je úrad oprávnený uložiť za takéto konanie pokutu až do výšky 331 939 eur.

 

 

Podobný obsah