Schengenský priestor

• okruh noriem zameraných na vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (piata hlava tretej časti ZFEÚ)

• 14. júna 1985 bola v Schengene podpísaná tzv. Schengenská dohoda (Benelux, Nemecko a Francúzsko), ktorej hlavný cieľ a myšlienka smerovala k odstráneniu kontrol na vnútorných hraniciach a tým k umožneniu voľného pohybu osôb, tovaru a služieb

• dňa 19. júna 1990 bola podpísaná Schengenská dohoda, ktorá vstúpila do platnosti v roku 1995

• najdôležitejšie oblasti, ktoré dohovor upravuje

a) zrušenie kontrol na spoločných vnútorných hraniciach a posilnenie vonkajších,

b) zjednotenie právnej úpravy v oblasti vízovej, pobytovej a azylovej politiky,

c) posilnenie cezhraničnej spolupráce a boja proti kriminalite,

d) vybudovanie Schengenského informačného systému a úradu SIRENE,

e) úprava ustanovení týkajúcich sa ochrany osobných údajov

• Amsterdamskou zmluvou (súčasťou je schengenský protokol) sa schengenské acquis začlenilo do rámca EÚ, čím nadobudlo inštitucionálny a právny rámec a stalo sa súčasťou acquis Spoločenstva

• členom schengenského priestoru a uplatňovanie schengenského acquis môžu aj štáty, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ

• taktiež niektoré členské štáty sa podieľajú na uplatňovaní len niektorých ustanovení schengenského acquis

• z dôvodov neustáleho vývoja schengenského acquis je nevyhnuté priebežne skúmať a vyhodnocovať dodržiavanie ustanovení schengenského acquis v jednotlivých štátoch (tzv. re-evaluations)

OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV

• v súvislosti s vytvorením spoločného trhu vznikla potreba aj jednotnej úpravy ochrany osobných údajov na európskej úrovni

• Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R(87)15 členským štátom o úprave používania osobných údajov v policajnom sektore z roku 1987 predstavuje zásadný dokument pre oblasť pôvodného tretieho piliera pri rešpektovaní výnimky pre bezpečnostnú oblasť obsiahnutej v čl. 9 Dohovoru 108

• zásady ochrany osobných údajov sú priamo zakotvené v VI. Hlave Schengenského dohovoru a naviac individuálne a konkrétne aspekty spracúvania osobných údajov v súvislosti s prevádzkou SIS sú obsahom aj IV. Hlavy Schengenského dohovoru

• Rozhodnutím Rady 2000/641/JHA zo 17. októbra 2000 sa vytvoril Generálny sekretariát pre existujúce spoločné dozorné orgány

• Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach predstavuje jasný a špecifický súbor pravidiel ustanovených na ochranu osobných údajov v oblasti policajnej a justičnej spolupráce

• vylúčenie pôsobnosti rámcového rozhodnutia je stanovené v samotnej preambule, a to okrem zadeklarovania eliminácie vplyvu na ochranu osobných údajov v zmysle práva Spoločenstva, ako aj na ďalšie špecifické pravidlá ochrany osobných údajov v rôznych právnych aktoch sa rámcové rozhodnutie neuplatňuje taktiež na niekoľko aktov prijatých na základe hlavy VI ZEÚ, ktoré obsahujú osobitné ustanovenia o ochrane osobných údajov vymieňaných alebo inak spracúvaných podľa týchto aktov

SCHENGENSKÝ INFORMAČNÝ SYSTÉM A SIRENE

• úrad SIRENE (Supplementary Information Request at the National Entries = žiadosť o doplňujúce informácie k národným záznamom) – jednotný kontaktný bod, ktorý slúži predovšetkým na výmenu údajov a doplňujúcich informácií k záznamom v SIS

• Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II) poskytuje informácie o jednotlivcoch, ktorí nemajú právo na vstup alebo pobyt v schengenskom priestore, alebo o tých, ktorí sú na zozname hľadaných osôb v súvislosti s trestnou činnosťou; ďalej obsahuje informácie o nezvestných osobách, najmä o deťoch a iných zraniteľných jednotlivcoch, ktorí potrebujú ochranu

• v systéme SIS II sa zaznamenávajú aj podrobnosti o určitých predmetoch, napr. o autách, strelných zbraniach, lodiach ci dokladoch totožnosti, ktoré sa pravdepodobne stratili alebo ukradli a použili v trestnej činnosti.

JUSTIČNÁ A POLICAJNÁ SPOLUPRÁCA V TRESTNÝCH VECIACH

• v rámci justičnej spolupráce v trestných veciach vytvorila EÚ viaceré špeciálne orgány s cieľom uľahčiť vzájomnú pomoc medzi súdnymi orgánmi prostredníctvom Eurojustu a Európskej justičnej siete; Lisabonská zmluva otvorila cestu Európskej prokuratúre

• v rámci policajnej spolupráce v trestných veciach ide o organizácie ako Interpol, Europol, SIRENE, atď.

KONTROLA VONKAJŠÍCH HRANÍC, VÍZOVÁ A AZYLOVÁ POLITIKA

• Kódex schengenských hraníc vymedzuje vnútorné a vonkajšie hranice

• Vízovú politiku upravuje Vízový kódex

• Vízový informačný systém (VIS) – údaje spracúvané v tomto systéme slúžia predovšetkým vízovým orgánom pre účely posudzovania žiadostí týkajúcich sa víz, pre účely konzultácie s inými členskými štátmi, ako aj orgánom zodpovedným za výkon hraničných kontrol resp. kontrol vykonávaných na území členských štátov pre účely overenia držiteľa víz ale pravosti samotných víz

• Informačný systém Eurodac umožňuje stanovenie presnej totožnosti osôb žiadateľov na základe jednoznačného identifikátora, t.j. odtlačkov prstov; v tomto informačnom systéme sa zhromažďujú odobraté odtlačky všetkých prstov každého žiadateľa o azyl vo veku aspoň 14 rokov za účelom overenia, či osoba nepožiadala o azyl už v inom členskom štáte a tým sa vyhnúť sporom v určení príslušnosti štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl

Pramene: Turáková, V. – Ivanová-Žiláková D.: Schengenské acquis Európskej únie a súvisiace pramene práva. Bratislava: EUROIURIS a Justičná akadémia, 2010, ISBN: 978-80-89406-09-8.