Štandardný vzhľad | Lineárne zobrazenie
Mapa stránok | RSS | Kontakt
okruh noriem zameraných na vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (piata hlava tretej časti ZFEÚ)
14. júna 1985 bola v Schengene podpísaná tzv. Schengenská dohoda (Benelux, Nemecko a Francúzsko), ktorej hlavný cieľ a myšlienka smerovala k odstráneniu kontrol na vnútorných hraniciach a tým k umožneniu voľného pohybu osôb, tovaru a služieb
dňa 19. júna 1990 bola podpísaná Schengenská dohoda, ktorá vstúpila do platnosti v roku 1995
najdôležitejšie oblasti, ktoré dohovor upravuje
a) zrušenie kontrol na spoločných vnútorných hraniciach a posilnenie vonkajších,
b) zjednotenie právnej úpravy v oblasti vízovej, pobytovej a azylovej politiky,
c) posilnenie cezhraničnej spolupráce a boja proti kriminalite,
d) vybudovanie Schengenského informačného systému a úradu SIRENE,
e) úprava ustanovení týkajúcich sa ochrany osobných údajov
Amsterdamskou zmluvou (súčasťou je schengenský protokol) sa schengenské acquis začlenilo do rámca EÚ, čím nadobudlo inštitucionálny a právny rámec a stalo sa súčasťou acquis Spoločenstva
členom schengenského priestoru a uplatňovanie schengenského acquis môžu aj štáty, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ
taktiež niektoré členské štáty sa podieľajú na uplatňovaní len niektorých ustanovení schengenského acquis
z dôvodov neustáleho vývoja schengenského acquis je nevyhnuté priebežne skúmať a vyhodnocovať dodržiavanie ustanovení schengenského acquis v jednotlivých štátoch (tzv. re-evaluations)
OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV
v súvislosti s vytvorením spoločného trhu vznikla potreba aj jednotnej úpravy ochrany osobných údajov na európskej úrovni
Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R(87)15 členským štátom o úprave používania osobných údajov v policajnom sektore z roku 1987 predstavuje zásadný dokument pre oblasť pôvodného tretieho piliera pri rešpektovaní výnimky pre bezpečnostnú oblasť obsiahnutej v čl. 9 Dohovoru 108
zásady ochrany osobných údajov sú priamo zakotvené v VI. Hlave Schengenského dohovoru a naviac individuálne a konkrétne aspekty spracúvania osobných údajov v súvislosti s prevádzkou SIS sú obsahom aj IV. Hlavy Schengenského dohovoru
Rozhodnutím Rady 2000/641/JHA zo 17. októbra 2000 sa vytvoril Generálny sekretariát pre existujúce spoločné dozorné orgány
Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach predstavuje jasný a špecifický súbor pravidiel ustanovených na ochranu osobných údajov v oblasti policajnej a justičnej spolupráce
vylúčenie pôsobnosti rámcového rozhodnutia je stanovené v samotnej preambule, a to okrem zadeklarovania eliminácie vplyvu na ochranu osobných údajov v zmysle práva Spoločenstva, ako aj na ďalšie špecifické pravidlá ochrany osobných údajov v rôznych právnych aktoch sa rámcové rozhodnutie neuplatňuje taktiež na niekoľko aktov prijatých na základe hlavy VI ZEÚ, ktoré obsahujú osobitné ustanovenia o ochrane osobných údajov vymieňaných alebo inak spracúvaných podľa týchto aktov
SCHENGENSKÝ INFORMAČNÝ SYSTÉM A SIRENE
úrad SIRENE (Supplementary Information Request at the National Entries = žiadosť o doplňujúce informácie k národným záznamom) – jednotný kontaktný bod, ktorý slúži predovšetkým na výmenu údajov a doplňujúcich informácií k záznamom v SIS
Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II) poskytuje informácie o jednotlivcoch, ktorí nemajú právo na vstup alebo pobyt v schengenskom priestore, alebo o tých, ktorí sú na zozname hľadaných osôb v súvislosti s trestnou činnosťou; ďalej obsahuje informácie o nezvestných osobách, najmä o deťoch a iných zraniteľných jednotlivcoch, ktorí potrebujú ochranu
v systéme SIS II sa zaznamenávajú aj podrobnosti o určitých predmetoch, napr. o autách, strelných zbraniach, lodiach ci dokladoch totožnosti, ktoré sa pravdepodobne stratili alebo ukradli a použili v trestnej činnosti.
JUSTIČNÁ A POLICAJNÁ SPOLUPRÁCA V TRESTNÝCH VECIACH
v rámci justičnej spolupráce v trestných veciach vytvorila EÚ viaceré špeciálne orgány s cieľom uľahčiť vzájomnú pomoc medzi súdnymi orgánmi prostredníctvom Eurojustu a Európskej justičnej siete; Lisabonská zmluva otvorila cestu Európskej prokuratúre
v rámci policajnej spolupráce v trestných veciach ide o organizácie ako Interpol, Europol, SIRENE, atď.
KONTROLA VONKAJŠÍCH HRANÍC, VÍZOVÁ A AZYLOVÁ POLITIKA
Kódex schengenských hraníc vymedzuje vnútorné a vonkajšie hranice
Vízovú politiku upravuje Vízový kódex
Vízový informačný systém (VIS) – údaje spracúvané v tomto systéme slúžia predovšetkým vízovým orgánom pre účely posudzovania žiadostí týkajúcich sa víz, pre účely konzultácie s inými členskými štátmi, ako aj orgánom zodpovedným za výkon hraničných kontrol resp. kontrol vykonávaných na území členských štátov pre účely overenia držiteľa víz ale pravosti samotných víz
Informačný systém Eurodac umožňuje stanovenie presnej totožnosti osôb žiadateľov na základe jednoznačného identifikátora, t.j. odtlačkov prstov; v tomto informačnom systéme sa zhromažďujú odobraté odtlačky všetkých prstov každého žiadateľa o azyl vo veku aspoň 14 rokov za účelom overenia, či osoba nepožiadala o azyl už v inom členskom štáte a tým sa vyhnúť sporom v určení príslušnosti štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl
Pramene: Turáková, V. – Ivanová-Žiláková D.: Schengenské acquis Európskej únie a súvisiace pramene práva. Bratislava: EUROIURIS a Justičná akadémia, 2010, ISBN: 978-80-89406-09-8.