Krátky pohľad do histórie
Od prvých rozhovorov o založení spoločenstva krajín s otvorenými hranicami a voľným pohybom tovaru a služieb, teda od 9. mája 1950, kedy francúzsky minister zahraničných vecí Róbert Schuman prezentoval myšlienku založenia Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ, bolo hlavným cieľom dosiahnutie voľného pohybu tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Úplný voľný pohyb tovaru a služieb sa podarilo dosiahnuť dňa 1. januára 1993 vytvorením jednotného trhu. V tento deň vstúpila do platnosti Maastrichtská zmluva, ktorá vytvorila jednotný právny rámec pre všetky tri spoločenstvá (spoločenstvo pre uhlie a oceľ, hospodárske spoločenstvo a spoločenstvo pre atómovú energiu) a zaviedla trojpilierové členenie Európskej únie (1. pilier pre európske spoločenstvá, 2. pilier pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a 3. pilier pre justíciu a vnútorné záležitosti).
Základom pre voľný pohyb osôb, teda zrušenie kontrol osôb na hraničných prechodoch, je tzv. Schengenská dohoda a jej vykonávací dohovor. Jej predchodcom bola Saarbruckenská dohoda na zjednodušení kontrol na hraniciach (1984), ktorá bola odozvou na protesty vodičov diaľkovej kamiónovej prepravy na zdĺhavé kontroly na hraniciach. V dohode sa Francúzsko a Nemecko dohodli na odstránení hraničných formalít pre príslušníkov Európskeho spoločenstva. Koncom roku 1984 k tejto dohode pristúpili aj krajiny Beneluxu (Belgicko, Holandsko a Luxembursko) a spoločne vypracovali Dohodu o postupnom odbúravaní kontroly na spoločných hraniciach. Päť zakladajúcich štátov podpísalo dohodu o odbúravaní kontroly na spoločných hraniciach dňa 14. júna 1985 v mestečku Schengen, ktoré leží v juhovýchodnom Luxembursku, blízko hraníc s Nemeckom a Francúzskom. Vykonávací dohovor k Schengenskej dohode bol podpísaný dňa 19. júna 1990.
Súčasnosť
V súčasnosti tvorí Schengenský priestor 22 krajín Európskej únie (s výnimkou Bulharska, Cypru, Írska, Rumunska a Veľkej Británie) a tri krajiny Európskeho hospodárskeho spoločenstva (Nórsko, Island a Švajčiarsko). Pre Rumunsko a Bulharsko, ako aj pre všetky nové kandidátske krajiny je vstup do Schengenského priestoru povinnosťou v zmysle Amsterdamskej dohody (1999), podľa ktorej musí každý nový členský štát EÚ bez výnimky splniť všetky požiadavky vyplývajúce z právnych predpisov Schengenskej dohody. Cyprus požiadal o odklad vstupu z dôvodu komplikovanej hranice so severnou tureckou časťou ostrova a so Švajčiarskom je síce voľný pohyb osôb, ale colné kontroly sa vykonávajú naďalej. Mimochodom, colné kontroly sa týkajú colnej únie, nie Schengenského priestoru.
Vzhľadom na to, že žijeme v informačnej spoločnosti, je úplne logické, že súčasťou Dohody o Shengenskom priestore je aj Schengenský informačný systém (SIS). Účelom SIS je predovšetkým pátranie po osobách (hľadaných, nezvestných, nežiaducich a trestne stíhaných) a veciach (napr. vozidlá, poznávacie značky, cestovné a osobné doklady, doklady k vozidlám, bankovky, zbrane a pod.). So SIS pracujú predovšetkým policajné orgány zmluvných krajín. Informácia vložená do SIS sa objaví do 120 sekúnd , čím SIS výrazne prispel k efektívnej justičnej a policajnej spolupráci, boju proti organizovanej kriminalite a terorizmu alebo regulácii azylovej politiky. Pôvodný SIS však už nevyhovuje súčasným požiadavkám (evidencia biometrických údajov, fotografie hľadaných osôb atď.) a preto orgány Európskej únie pracujú na vytvorení nového SIS druhej generácie.
Úloha úradu
Úlohou Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len „úrad") v tejto oblasti je vykonávať dozor nad dodržiavaním legislatívy zameranej na ochranu osobných údajov a práv dotknutých osôb. Za týmto účelom úrad vykonáva kontrolné činnosti na národnej úrovni a participuje na práci rôznych pracovných skupín zriadených v Slovenskej republike alebo na Európskej úrovni (napr. JSB Europol, JSA Schengen a pod.).
V tejto časti sa Vám úrad bude snažiť poskytnúť komplexné informácie o povinnostiach subjektov, ktoré spracúvajú informácie v SIS, ako aj o právach dotknutých osôb a o spôsoboch, akými tieto práva vykonávať.
Viac informácií môžete nájsť aj na stránkach Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, stránkach Informačného centra Vlády Slovenskej republiky, alebo Európskej únie.
