Schengenský priestor

Krátky pohľad do histórie

 

Od prvých rozhovorov o založení spoločenstva krajín s otvorenými hranicami a voľným pohybom tovaru a služieb, teda od 9. mája 1950, kedy francúzsky minister zahraničných vecí Róbert Schuman prezentoval myšlienku založenia Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ, bolo hlavným cieľom dosiahnutie voľného pohybu tovaru, služieb, osôb a  kapitálu. Úplný voľný pohyb tovaru a služieb sa podarilo dosiahnuť dňa 1. januára 1993 vytvorením jednotného trhu. V tento deň vstúpila do platnosti Maastrichtská zmluva, ktorá vytvorila jednotný právny rámec pre všetky tri spoločenstvá (spoločenstvo pre uhlie a oceľ, hospodárske spoločenstvo a spoločenstvo pre atómovú energiu) a zaviedla trojpilierové členenie Európskej únie (1. pilier pre európske spoločenstvá, 2. pilier pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a 3. pilier pre justíciu a vnútorné záležitosti).

Základom pre voľný pohyb osôb, teda zrušenie kontrol osôb na hraničných prechodoch, je tzv. Schengenská dohoda a jej vykonávací dohovor. Jej predchodcom bola Saarbruckenská dohoda na zjednodušení kontrol na hraniciach (1984), ktorá bola odozvou na protesty vodičov diaľkovej kamiónovej prepravy na zdĺhavé kontroly na hraniciach. V dohode sa Francúzsko a Nemecko dohodli na odstránení hraničných formalít pre príslušníkov Európskeho spoločenstva. Koncom roku 1984 k tejto dohode pristúpili aj krajiny Beneluxu (Belgicko, Holandsko a Luxembursko) a spoločne vypracovali Dohodu o postupnom odbúravaní kontroly na spoločných hraniciach. Päť zakladajúcich štátov podpísalo dohodu o odbúravaní kontroly na spoločných hraniciach dňa 14. júna 1985 v mestečku Schengen, ktoré leží v juhovýchodnom Luxembursku, blízko hraníc s Nemeckom a Francúzskom. Vykonávací dohovor k Schengenskej dohode bol podpísaný dňa 19. júna 1990.

 

Súčasnosť

 

V súčasnosti tvorí Schengenský priestor 22 krajín Európskej únie (s výnimkou Bulharska, Cypru, Írska, Rumunska a Veľkej Británie) a tri krajiny Európskeho hospodárskeho spoločenstva (Nórsko, Island a Švajčiarsko). Pre Rumunsko a Bulharsko, ako aj pre všetky nové kandidátske krajiny je vstup do Schengenského priestoru povinnosťou v zmysle Amsterdamskej dohody (1999), podľa ktorej musí každý nový členský štát EÚ bez výnimky splniť všetky požiadavky vyplývajúce z právnych predpisov Schengenskej dohody.  Cyprus požiadal o odklad vstupu z dôvodu komplikovanej hranice so severnou tureckou časťou ostrova a so Švajčiarskom je síce voľný pohyb osôb, ale colné kontroly sa vykonávajú naďalej. Mimochodom, colné kontroly sa týkajú colnej únie, nie Schengenského priestoru.

Vzhľadom na to, že žijeme v informačnej spoločnosti, je úplne logické, že súčasťou Dohody o Shengenskom priestore je aj Schengenský informačný systém (SIS). Účelom SIS je predovšetkým pátranie po osobách (hľadaných, nezvestných, nežiaducich a trestne stíhaných) a veciach (napr. vozidlá, poznávacie značky, cestovné a osobné doklady, doklady k vozidlám, bankovky, zbrane a pod.). So SIS pracujú predovšetkým policajné orgány zmluvných krajín. Informácia vložená do SIS sa objaví do 120 sekúnd , čím SIS výrazne prispel k efektívnej justičnej a policajnej spolupráci, boju proti organizovanej kriminalite a terorizmu alebo regulácii azylovej politiky. Pôvodný SIS však už nevyhovuje súčasným požiadavkám (evidencia biometrických údajov, fotografie hľadaných osôb atď.) a preto orgány Európskej únie pracujú na vytvorení nového SIS druhej generácie. 

 

Úloha úradu

 

Úlohou Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len „úrad") v tejto oblasti je vykonávať dozor nad dodržiavaním legislatívy zameranej na ochranu osobných údajov a práv dotknutých osôb. Za týmto účelom úrad vykonáva kontrolné činnosti na národnej úrovni a participuje na práci rôznych pracovných skupín zriadených v Slovenskej republike alebo na Európskej úrovni (napr. JSB Europol, JSA Schengen a pod.).

V tejto časti sa Vám úrad bude snažiť poskytnúť komplexné informácie o povinnostiach subjektov, ktoré spracúvajú informácie v SIS, ako aj o právach dotknutých osôb a o spôsoboch, akými tieto práva vykonávať.

Viac informácií môžete nájsť aj na stránkach Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, stránkach Informačného centra Vlády Slovenskej republiky, alebo Európskej únie.

 

Slovenčina

Práva dotknutej osoby vo vízovom informačnom systéme

PRÁVA DOTKNUTÝCH OSôB VO VÍZOVOM INFORMAČNOM SYSTÉME (VIS)

Kategórie osobných údajov, ktoré VIS obsahuje sú tieto:

  • alfanumerické údaje o žiadateľovi a o žiadostiach o víza, ktoré boli                       

-     udelené,

Práva dotknutej osoby v schengenskom informačnom systéme

SCHENGENSKÝ INFORMAČNÝ SYSTÉM (SIS)

Európska právna úprava

Práva dotknutých osôb v prípade ochrany osobných údajov sú po pripojení Slovenskej republiky do Schengenského informačného systému (ďalej len „SIS“) zabezpečené pomocou právnych aktov EÚ o SIS II, ktoré sú tvorené:

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov