V prípade, ak prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ plánuje prenos osobných údajov do tretích krajín (mimo krajín EÚ a EHP) alebo medzinárodných organizácií musí okrem splnenia podmienky v čl. 6 ods. 1 nariadenia (príp. čl. 9 ods. 2 nariadenia) (§ 13, príp. § 16 ods. 2 zákona č. 18/2018 Z.z.) splniť ešte dodatočné podmienky upravené v Kapitole V nariadenia (2. časť, 4. hlava zákona č. 18/2018 Z.z.). V každom prípade sa prenosy do tretích krajín a medzinárodných organizácií môžu vykonávať len v úplnom súlade s nariadením (zákonom č. 18/2018 Z.z.). Prenos by sa mal uskutočniť len vtedy, ak s výhradou ostatných ustanovení v nariadení (zákone č. 18/2018 Z.z.) prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ splnili podmienky stanovené v nariadení (zákone č. 18/2018 Z.z.) týkajúce sa prenosu osobných údajov. Nutnosť splniť tieto dodatočné podmienky vyplýva predovšetkým z toho, že v tretích krajinách platí iná právna úprava v rámci ochrany osobných údajov, ktorá nemusí zaisťovať rovnakú úroveň ochrany, ako je zabezpečená v rámci EÚ/EHP.

Prenosy môžeme rozdeliť do dvoch skupín:

• prenos do tretích krajín (medzinárodnej organizácii) zaručujúcich primeranú úroveň ochrany [1]
• prenos do tretích krajín (medzinárodnej organizácii) nezaručujúcich primeranú úroveň ochrany. [2]