Druhý februárový utorok je Medzinárodný deň bezpečnejšieho internetu
Deň bezpečnejšieho internetu sa datuje od roku 2004 projektom EÚ SafeBorders, ktorý neskôr prevzala sieť Insafe. Iniciatíva postupne prerástla geografické hranice a v súčasnosti sa pri príležitosti tohto dňa konajú podujatia v približne 170 krajinách sveta.
Motívom tohoročného 18. ročníka je „Spoločne za lepší internet“. Tento deň je výzvou pre všetkých, aby bol internet bezpečnejším a lepším miestom najmä pre deti a mladých ľudí. O to viac v dnešnej dobe pandémie, kedy žijeme viac online, ako v reálnom svete, je riziko zneužitia osobných údajov alebo kybernetický útok omnoho vyššie. Veľmi veľa zo svojich životných potrieb sme nútení si zaisťovať prostredníctvom online prostredia, sme nútení pracovať online, vzdelávať sa online. Všetky tieto činnosti sú neoddeliteľne spojené aj so spracúvaním osobných údajov, ich poskytovaním, a to tak často, až sa to stáva rutinou, čo je nebezpečné.
Laická verejnosť často prenáša zodpovednosť za svoju bezpečnosť v online priestore na organizácie, akými sú silové zložky, zamestnávatelia, škola, či zamestnávateľ. Je to však mylná predstava, pretože najmä používateľ zodpovedá za ochranu údajov alebo aktív, ktoré vlastní alebo používa v práci a on sám svojím uvedomelým konaním vie mnohé hrozby online prostredia eliminovať, alebo aspoň znížiť.
Ak práve nepracujeme, tak sa online zabávame, zdieľame súkromné zážitky a momenty, ktoré sa taktiež stávajú súčasťou online prostredia a predmetom možného zneužitia.
Deti sú najohrozenejšou časťou populácie, pokiaľ ide o ich správanie v online prostredí, nakoľko nevedia vždy zjavne a zodpovedne posúdiť, kedy sa zábava stáva nebezpečnou, alebo kedy sa už mení na možný začiatok kyberšikany. Mnohí rodičia tieto hrozby nevnímajú, alebo si myslia, že svoje deti poznajú a im sa nič také nemôže stať. Následne, aj ak dieťa pochopí, že sa deje niečo „nesprávne“, obáva sa reakcie rodičov a nezdôverí sa im s podozrivými požiadavkami niekoho, s kým si na internete četuje. Nedostatok pozornosti zo strany rodičov a obava z trestu na strane detí vedie často k zlyhaniu komunikácie, ktorej dôsledky môžu byť v tých najzávažnejších prípadoch fatálne.
„Deti nechápu spoločenské obmedzenia. Bežne napríklad vo svojich profiloch na sociálnych sieťach publikujú citlivé osobné údaje, ktoré by nemali byť zverejnené, napríklad adresu bydliska a plány rodinných dovoleniek. Tým sa online hrozby prelínajú s hrozbami fyzického sveta, kedy môže dôjsť počas neprítomnosti ku krádežiam“ upozorňuje hovorca Asociácie kybernetickej bezpečnosti David Dvořák, „deti môžu nechtiac vystaviť rodiny aj negatívnym finančným dôsledkom napríklad náhodným stiahnutím škodlivého softvéru, ktorý hackerom umožní prístup na bankové účty ich rodičov alebo k iným citlivým informáciám“.
Vo veku od 12 rokov predstavuje internetová populácia Slovenska 3,06 milióna používateľov, z ktorých 2,73 milióna používa na pripojenie do internetu mobily a 1,2 milióna tablety. Cieľom programov na zvyšovania povedomia by malo byť preto posilnenie zručností a znalostí detí, rodičov, ale aj učiteľov, aby mohli všetci využívať online technológie čo najbezpečnejšie.
Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti, Národný bezpečnostný úrad, Úrad na ochranu osobných údajov a Asociácia kybernetickej bezpečnosti pripravili k Medzinárodnému dňu bezpečnejšieho internetu pre širokú verejnosť krátku informačnú kampaň (venujte pozornosť informačnému plagátiku).
Budovanie bezpečnostného povedomia predstavuje cielenú prácu s rôznymi používateľmi, ktorí sa líšia vedomosťami, zručnosťami a aj schopnosťami porozumieť moderným technológiám. Pre všetky tieto skupiny platí ale rovnako: „Aktualizujte, zálohujte a nedôverujte.“.
Zdroje: IAB monitor, december 2020
Omnibus Nielsen Admosphere, slovenská online populácia 15+, december 2020