Súdny dvor Európskej únie (SD EÚ) vydal dňa 4. mája 2023 rozhodnutie vo veci C-60/22 Bundesrepublik Deutschland, ktoré sa týka otázky, ktoré ustanovenia všeobecného nariadenia o ochrane údajov majú vplyv na (ne)zákonnosť spracúvania.  

SD EÚ uviedol, okrem iného, nasledovné:

• Zákonnosť spracúvania, ktorá je upravená ako zásada v čl. 5 ods. 1 písm. a) nariadenia a ďalej spresnená v článku 6 ods. 1 nariadenia, musí byť v súlade s ostatnými ustanoveniami kapitoly II nariadenia, ktoré sa v podstate týkajú súhlasu, spracúvania osobitných kategórií citlivých osobných údajov a spracúvania osobných údajov týkajúcich sa uznania viny za trestné činy a priestupky (články 7 až 11 nariadenia).
• Chýbajúca vzájomná dohoda spoločných prevádzkovateľov (článok 26) a neexistencia záznamov o spracovateľských činnostiach (článok 30) nepatria medzi dôvody zákonnosti spracúvania. Pri porušení týchto povinností si preto dotknutá osoba nemôže uplatniť právo na výmaz alebo právo na obmedzenie spracúvania z dôvodu nezákonnosti spracúvania [článok 17 ods. 1 písm. d) a článok 18 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia]. Okrem toho cieľom článkov 26 a 30 nariadenia nie je spresniť rozsah požiadaviek zákonnosti spracúvania.
• Súd pri výkone súdnej právomoci spracúva osobné údaje na základe článku 6 ods. 1 písm. e) tohto nariadenia.
• Súhlas so spracúvaním osobných údajov sa nevyžaduje, ak k spracúvaniu dochádza na základe iného právneho základu v zmysle čl. 6 ods. 1 písm. b) – f) nariadenia.

Rozhodnutie je dostupné v predbežnom znení v slovenskom jazyku na tomto odkaze 

https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=273289&pageIndex=0&doclang=SK&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=5525879