Súdny dvor Európskej únie (SD EÚ) vydal dňa 22. júna 2021 rozhodnutie vo veci C‑439/19 Latvijas Republikas Saeima, v ktorom sa venoval zákonnosti vnútroštátnej právnej úpravy upravujúcej prístup verejnosti k osobným údajom týkajúcim sa pokutových bodov uložených vodičom za dopravné priestupky.

SD EÚ uviedol nasledovné:

•           Informácie týkajúce sa pokutových bodov, ktoré sa vzťahujú na identifikovanú fyzickú osobu sú osobnými údajmi a ich oznámenie zo strany orgánu verejnej moci tretím osobám predstavuje spracúvanie, ktoré patrí do vecnej pôsobnosti  všeobecného nariadenia o ochrane údajov.
•           Výnimka z vecnej pôsobnosti všeobecného nariadenia o ochrane údajov uvedená v článku 2 ods. 2 písm. a) sa musí vykladať reštriktívne. Cieľom tohto ustanovenia je vylúčiť z pôsobnosti uvedeného nariadenia spracúvanie osobných údajov vykonávané štátnymi orgánmi v rámci činnosti, ktorej cieľom je zabezpečiť národnú bezpečnosť alebo činnosti, ktorá môže byť zaradená do tej istej kategórie, takže samotná skutočnosť, že určitá činnosť je vlastná štátu alebo orgánu verejnej moci, nestačí na to, aby táto výnimka bola automaticky uplatniteľná na takúto činnosť.
•           Článok 10 všeobecného nariadenia o ochrane údajov sa vzťahuje výlučne na „trestne stíhateľné skutky“, ktoré si vyžadujú v celej Únii autonómny a jednotný výklad, ktorý treba hľadať s prihliadnutím na cieľ sledovaný týmto ustanovením, a kontext, do ktorého toto ustanovenie patrí, pričom v tejto súvislosti nie je rozhodujúca kvalifikácia, ktorú tomuto skutku dáva dotknutý členský štát, keďže táto kvalifikácia môže byť odlišná v závislosti od krajiny.
•           Na posúdenie trestnoprávnej povahy porušenia sú relevantné tri kritériá. Prvým kritériom je právna kvalifikácia porušenia vo vnútroštátnom práve. Druhým je samotná povaha porušenia a tretím je stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí dotknutej osobe.  Aj pri porušeniach, ktoré vnútroštátne právo nekvalifikuje ako „trestné“, takáto povaha môže napriek všetkému vyplývať zo samotnej povahy predmetného porušenia a zo stupňa prísnosti sankcií, ktoré môžu byť dôsledkom takého porušenia.
•           Na základe vyššie uvedeného sa na spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa pokutových bodov uložených vodičom vozidiel za dopravné priestupky uplatňuje článok 10 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, a teda sa na ich spracúvanie vzťahujú dodatočné obmedzenia stanovené v tomto ustanovení.
•           V rozsahu, v akom sa toto ďalšie spracúvanie údajov už nevykonáva „pod kontrolou“ orgánu verejnej moci, vnútroštátne právo povoľujúce oznámenie uvedených údajov zo strany orgánu verejnej moci musí poskytovať „primerané záruky ochrany práv a slobôd dotknutých osôb“.
•           Všeobecné nariadenie o ochrane údajov bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá oprávňuje orgán verejnej moci zodpovedný za register, v ktorom sú zapísané pokutové body uložené vodičom vozidiel za dopravné priestupky, oznámiť tieto údaje hospodárskym subjektom na účely opakovaného použitia alebo ukladá povinnosť sprístupniť tieto údaje verejnosti bez toho, aby osoba, ktorá žiada o prístup, mala povinnosť odôvodniť osobitný záujem na získaní uvedených údajov.

Viac sa dočítate v tlačovej správe SD EÚ dostupnej v slovenskom jazyku na https://curia.europa.eu/jcms/upload/docs/application/pdf/2021-06/cp210109sk.pdf

Rozhodnutie v predbežnom znení v slovenskom jazyku je dostupné na https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=243244&pageIndex=0&doclang=SK&mode=req&dir=&occ=first&part=1&cid=3489663