Súdny dvor Európskej únie (SD EÚ) vydal dňa 22. júna 2022 rozhodnutie vo veci C‑534/20 Leistritz, v ktorom sa venoval výkladu článku 38 ods. 3 druhej vety všeobecného nariadenia o ochrane údajov: „Prevádzkovateľ ani sprostredkovateľ ju [zodpovednú osobu] nesmú odvolať alebo postihovať za výkon jej úloh.“.

SD EÚ uviedol, okrem iného, nasledovné:

• Článok 38 ods. 3 druhá veta všeobecného nariadenia o ochrane údajov sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že
  • prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ môže prepustiť zodpovednú osobu, ktorá je jeho zamestnancom,
  • len zo závažného dôvodu,
  • aj keď prepustenie nesúvisí s výkonom úloh tejto zodpovednej osoby,
  • pokiaľ takáto právna úprava neohrozí dosiahnutie cieľov tohto nariadenia (o taký prípad by išlo vtedy, ak by táto ochrana bránila tomu, aby prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ prepustil zodpovednú osobu, ktorá by už nemala odborné znalosti požadované na výkon jej úloh alebo ktorá by tieto úlohy nevykonávala v súlade s ustanoveniami všeobecného nariadenia o ochrane údajov).
• Predmetné ustanovenie sa uplatní bez rozdielu tak na zodpovednú osobu, ktorá je členom personálu prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, ako aj na osobu, ktorá plní úlohy na základe zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej s prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom.
• Cieľom predmetného ustanovenia je predovšetkým zachovať funkčnú nezávislosť zodpovednej osoby, a teda zabezpečiť účinnosť ustanovení všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Toto ustanovenie naopak nemá za cieľ celkovo upraviť pracovnoprávne vzťahy medzi prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom a jeho zamestnancami, ktoré môžu byť ovplyvnené len doplnkovo v rozsahu, v akom je to nevyhnutne potrebné na dosiahnutie týchto cieľov.

Rozhodnutie je dostupné v predbežnom znení v slovenskom jazyku na https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=261462&pageIndex=0&doclang=SK&mode=req&dir=&occ=first&part=1&cid=5251591