Rozhodnutie SD EÚ vo veci Österreichische Datenschutzbehörde
Súdny dvor Európskej únie (SD EÚ) vydal dňa 16. januára 2024 rozhodnutie vo veci C‑33/22 Österreichische Datenschutzbehörde, v ktorom sa venoval vecnej pôsobnosti všeobecného nariadenia o ochrane údajov pri činnostiach vyšetrovacieho výboru zriadeného parlamentom členského štátu.
SD EÚ uviedol, okrem iného, nasledovné:
- Podľa čl. 2 ods. 2 písm. a) sa nariadenie sa nevzťahuje na činnosti, ktoré nepatria do pôsobnosti práva EÚ. SD EÚ pripomenul, že túto výnimku je potrebné vykladať reštriktívne. Cieľom uvedeného ustanovenia je vylúčiť z pôsobnosti nariadenia spracúvanie osobných údajov vykonávané štátnymi orgánmi v rámci činnosti, ktorou sa má zaručiť národná bezpečnosť, alebo činnosti, ktorá môže byť zaradená do tej istej kategórie, v dôsledku čoho samotná skutočnosť, že určitá činnosť je vlastná štátu alebo orgánu verejnej moci, nestačí na to, aby táto výnimka bola automaticky uplatniteľná na takúto činnosť.
- SD EÚ v tejto súvislosti upresnil, že táto výnimka z vecnej pôsobnosti nariadenia sa vzťahuje len na kategórie činností, ktoré vzhľadom na svoju povahu nepatria do pôsobnosti práva Únie, a nie na kategórie osôb bez ohľadu na to, či majú súkromnú či verejnú povahu, ani, pokiaľ je prevádzkovateľom orgán verejnej moci, na okolnosť, že úlohy a funkcie tohto orgánu sú priamo a výlučne spojené s určitou výsadou verejnej moci bez toho, aby táto výsada súvisela s činnosťou, ktorá v každom prípade nepatrí do pôsobnosti práva Únie.
- Pripomenul, že činnosti, ktorých cieľom je chrániť národnú bezpečnosť, uvedené v článku 2 ods. 2 písm. a) nariadenia, zahŕňajú najmä činnosti, ktorých cieľom je ochrana základných funkcií štátu a základných záujmov spoločnosti.
- Činnosti vyšetrovacieho výboru zriadeného parlamentom členského štátu pri výkone jeho kontrolnej právomoci výkonnej moci, ktorých predmetom je vyšetrovanie činnosti policajného orgánu ochrany štátu z dôvodu podozrenia z politického ovplyvňovania tohto orgánu, nemožno ako také považovať za činnosti týkajúce sa národnej bezpečnosti, ktoré nepatria do pôsobnosti práva Únie v zmysle tohto ustanovenia (v prejedávanom prípade nemal SD EÚ za preukázané, že namietané spracúvanie bolo nevyhnutné na účely národnej bezpečnosti a založené na vnútroštátnom legislatívnom opatrení podľa čl. 23 nariadenia prijatom na tento účel).
- V prípade, že sa členský štát rozhodne zriadiť jediný dozorný orgán, má tento orgán nevyhnutne všetky právomoci, ktoré nariadenie zveruje dozorným orgánom.
Rozhodnutie je dostupné v predbežnom znení v slovenskom jazyku na tomto odkaze: