Súdny dvor Európskej únie (SD EÚ) vydal dňa 1. augusta 2022 rozhodnutie vo veci C-184/20 - Vyriausioji tarnybinės etikos komisijaz (Hlavná komisia na predchádzanie konfliktu záujmov vo verejnej službe), v ktorom sa venoval súladu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá v čl. 10 zákona Litovskej republiky č. VIII‑371 o koordinácii verejných a súkromných záujmov vo verejnej službe (ďalej len „Litovský zákon“) stanovuje zverejňovanie osobných údajov uvedených vo vyhláseniach o súkromných záujmoch na webovej stránke Hlavnej komisie, so všeobecným nariadením o ochrane údajov. V dotknutom prípade ide o údaje týkajúce sa riaditeľa verejnoprávnej inštitúcie financovanej z verejných zdrojov.

SD EÚ uviedol, okrem iného, nasledovné:

• Pripomenul, že každé spracúvanie osobných údajov musí byť v súlade so zásadami spracúvania (čl. 5) a podmienkami pre zákonné spracúvanie (čl. 6) podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Čl. 6 ods. 1 všeobecného nariadenia o ochrane údajov stanovuje vyčerpávajúci a reštriktívny zoznam prípadov, v ktorých možno spracúvanie osobných údajov považovať za zákonné.
• Pripomenul, že údaje, ktoré osoba poskytuje v rámci svojej pracovnej činnosti, nestrácajú charakter osobných údajov a že zverejnenie osobných údajov na internetovej stránke spadá pod pojem spracúvanie.

• Zverejňovanie osobných údajov podľa čl. 10 Litovského zákona sa považuje za zákonnú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na Hlavnú komisiu – čl. 6 ods. 1 písm. c) všeobecného nariadenia o ochrane údajov.
• V súlade s čl. 6 ods. 3 všeobecného nariadenia o ochrane údajov musí tento právny základ vždy spĺňať kumulovane tieto kritériá:
  • byť stanovený v práve Únie alebo v práve dotknutého členského štátu,
  • spĺňať cieľ verejného záujmu a
  • byť primeraný sledovanému oprávnenému cieľu – a teda musí spĺňať požiadavky:
    1. vhodnosti
  • opatrenie, musí byť vhodné na to, aby prispelo k dosiahnutiu cieľov všeobecného záujmu, ktoré sleduje
    2. nevyhnutnosti
  • táto požiadavka nie je splnená, ak sledovaný cieľ všeobecného záujmu možno primeraným spôsobom rovnako účinne dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré menej zasahujú do základných práv dotknutých osôb, najmä práv na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov (nedostatok prostriedkov pridelených orgánom verejnej moci nemôže v žiadnom prípade predstavovať legitímny dôvod odôvodňujúci zásah do základných práv zaručených Chartou)
  • musí sa skúmať v spojení so zásadou „minimalizácie údajov“ v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. c) všeobecného nariadenia o ochrane údajov
    3. vyváženia dotknutých práv a záujmov
  • na splnenie tejto podmienky je potrebné, aby cieľ všeobecného záujmu bol zosúladený so základnými právami dotknutými opatrením, a to náležitým vyvážením cieľa všeobecného záujmu a dotknutých práv – je potrebné posúdiť závažnosť zásahu do základných práv na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov, ktoré toto spracúvanie zahŕňa, a overiť, či je význam cieľa všeobecného záujmu sledovaného spracúvaním priamo úmerný závažnosti zásahu.

   

• široký výklad pojmov „osobitné kategórie osobných údajov“ a „citlivé údaje“ potvrdzuje cieľ všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ktorým je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb, najmä ich súkromného života, pri spracúvaní osobných údajov, ktoré sa ich týkajú. Ustanovenie čl. 9 všeobecného nariadenia o ochrane údajov preto nemôže byť vykladané v tom zmysle, že spracúvanie osobných údajov, ktoré môže nepriamo viesť k odhaleniu citlivých údajov o fyzickej osobe, je vyňaté z režimu zvýšenej ochrany stanoveného uvedeným ustanovením, inak by bol narušený potrebný účinok tohto režimu a ochrana základných práv a slobôd fyzických osôb, ktorú má tento režim zabezpečiť.

Rozhodnutie je dostupné v predbežnom znení v českom a anglickom jazyku na https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=263721&pageIndex=0&doclang=CS&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=1879484.