Rozhodnutie SD EÚ vo veci Autoriteit Persoonsgegevens

Súdny dvor Európskej únie (SD EÚ) vydal dňa 24. marca 2022 rozhodnutie vo veci C‑245/20 Autoriteit Persoonsgegevens (Úrad na ochranu osobných údajov, Holandsko), v ktorom sa venoval výkladu čl. 55 ods. 3 všeobecného nariadenia o ochrane údajov: „Dozorné orgány nie sú príslušné pre vykonávanie dozoru nad spracovateľskými operáciami na súdoch pri výkone ich súdnej právomoci.“.

 

SD EÚ uviedol okrem iného nasledovné:

  • Článok 55 ods. 3 všeobecného nariadenia o ochrane údajov sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že súd dočasne sprístupní novinárom dokumenty zo súdneho spisu obsahujúce osobné údaje, aby im umožnil lepšie informovať o priebehu tohto konania, patrí do výkonu „súdnej právomoci“ tohto súdu v zmysle dotknutého ustanovenia.
  • Zákonnosť samotnej spracovateľskej operácie spočívajúcej v sprístupnení dokumentov novinárom SD EÚ neskúmal. Vo všeobecnosti však platí, že spracovateľské operácie na súdoch pri výkone ich súdnej právomoci musia byť uskutočňované v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov. Úmyslom dotknutého ustanovenia nie je vyňať z akéhokoľvek dozoru spracovateľské operácie, ktoré vykonávajú súdy „pri výkone ich súdnej právomoci“, ale len vylúčiť, aby dozor nad týmito operáciami bol zverený externému orgánu.
  • Rozsah cieľa sledovaného článkom 55 ods. 3 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ktorý spočíva v zaručení nezávislosti súdnictva pri výkone jeho justičných úloh, nemožno obmedziť len na záruku nezávislosti súdov pri prijímaní určitého súdneho rozhodnutia. Súdne úlohy sa vykonávajú úplne samostatne, pričom súdy nikomu hierarchicky nepodliehajú alebo nie sú podriadené a od nikoho neprijímajú príkazy alebo inštrukcie, bez ohľadu na ich pôvod, čím sú chránené pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť rozhodovania ich členov a ovplyvniť ich rozhodnutia.  
  • Odkaz na spracovateľské operácie na súdoch „pri výkone ich súdnej právomoci“ uvedený v článku 55 ods. 3 všeobecného nariadenia o ochrane údajov treba preto v kontexte nariadenia chápať tak, že sa neobmedzuje na spracúvanie osobných údajov vykonávané súdmi v rámci konkrétnych vecí, ale že sa v širšom zmysle vzťahuje na všetky spracovateľské operácie vykonávané súdmi v rámci ich súdnej činnosti, takže z právomoci dozorného orgánu sú vylúčené spracovateľské operácie, u ktorých by dozor týmto orgánom mohol priamo alebo nepriamo ovplyvniť nezávislosť členov týchto súdov alebo ovplyvniť ich rozhodnutia.
  • Hoci sa povaha a účel spracúvania vykonávaného súdom spájajú predovšetkým s preskúmaním jeho zákonnosti, môžu predstavovať nepriame dôkazy, z ktorých môže vyplývať, že toto posúdenie patrí do výkonu „súdnej právomoci“ týmto súdom.
  • Či je spracúvanie založené na výslovnom právnom základe vo vnútroštátnom práve alebo či osobné údaje, ktoré obsahuje, môžu byť zákonne sprístupnené tretím osobám, súvisia výlučne s preskúmaním zákonnosti spracúvania, pričom tieto skutočnosti sú irelevantné na účely určenia, či dozorný orgán má právomoc zaručiť preskúmanie tohto spracúvania na základe článku 55 všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

 

Rozhodnutie je dostupné v predbežnom znení v slovenskom jazyku na https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=256461&pageIndex=0&doclang=sk&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=4047782