Rozhodnutie SD EÚ vo veci C‑590/22 AT, BT proti PS GbR, VG, MB, DH, WB, GS a rozhodnutie SD EÚ v spojených veciach C-182/22 a C-189/22 JU SO proti Scalable Capital GmbH,
Súdny dvor Európskej únie (SD EÚ) vydal dňa 20. júna 2024 rozhodnutie vo veci C‑590/22 a rozhodnutie v spojených veciach C-182/22 a C-189/22, v ktorých sa z pohľadu nariadenia 2016/679 venoval právu na náhradu škody, pojmu ‚nemajetková ujma‘ a výkladu článku 82 nariadenia 2016/679.
SD EÚ vo veci C‑590/22 s odkazom na svoju predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť pripomenul okrem iného že:
- článok 82 ods. 1 nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že samotné porušenie nariadenia nestačí na vznik práva na náhradu škody podľa tohto ustanovenia. Dotknutá osoba musí tiež preukázať existenciu ujmy spôsobenej týmto porušením, pričom táto ujma nemusí dosiahnuť určitý stupeň závažnosti;
- článok 82 ods. 1 nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že obava osoby, že jej osobné údaje boli v dôsledku porušenia tohto nariadenia sprístupnené tretím stranám, bez toho, aby bolo možné preukázať, že to tak skutočne bolo, stačí na vznik práva na náhradu škody, pokiaľ je táto obava spolu s jej negatívnymi dôsledkami riadne preukázaná;
- článok 82 ods. 1 nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že pri určení výšky náhrady prislúchajúcej z titulu náhrady škody na základe tohto ustanovenia nie je potrebné mutatis mutandis uplatniť kritériá na stanovenie výšky správnych pokút, ktoré sú uvedené v článku 83 tohto nariadenia, ani priradiť tomuto právu na náhradu škody odstrašujúcu funkciu;
- článok 82 ods. 1 nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že pri určení výšky náhrady prislúchajúcej z titulu náhrady škody založenej na tomto ustanovení nie je potrebné zohľadniť súbežné porušenia vnútroštátnych ustanovení, ktoré sa síce týkajú ochrany osobných údajov, avšak ich cieľom nie je spresniť pravidlá tohto nariadenia.
Rozhodnutie je dostupné v slovenskom jazyku v predbežnom znení na tomto odkaze:
SD EÚ v spojených veciach C-182/22 a C-189/22 s odkazom na svoju predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť pripomenul okrem iného že:
- článok 82 ods. 1 nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že právo na náhradu škody stanovené v tomto ustanovení plní výhradne kompenzačnú funkciu, keďže peňažná náhrada založená na uvedenom ustanovení musí umožniť úplnú náhradu utrpenej ujmy;
- článok 82 ods. 1 nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že nevyžaduje, aby sa na účely náhrady škody na základe tohto ustanovenia zohľadnil stupeň závažnosti a prípadná úmyselná povaha porušenia tohto nariadenia, ktorého sa dopustil prevádzkovateľ;
- článok 82 ods. 1 nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci stanovenia výšky náhrady škody prislúchajúcej na základe práva na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné dospieť k záveru, že takáto ujma spôsobená porušením ochrany osobných údajov nie je svojou povahou menej významná ako ujma na zdraví;
- článok 82 ods. 1 nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že ak sa zistila ujma, vnútroštátny súd ju môže v prípade, že nie je závažná, nahradiť priznaním minimálnej náhrady škody dotknutej osobe za predpokladu, že uvedená náhrada môže v plnom rozsahu kompenzovať utrpenú ujmu;
- článok 82 ods. 1 nariadenia v spojení s odôvodneniami 75 a 85 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že aby bolo možné hovoriť o „krádeži totožnosti“, ktorá vedie ku vzniku práva na náhradu nemajetkovej ujmy podľa tohto ustanovenia, je potrebné, aby totožnosť osoby dotknutej krádežou osobných údajov bola skutočne zneužitá treťou stranou. Náhrada nemajetkovej ujmy spôsobenej krádežou osobných údajov však podľa uvedeného ustanovenia nemôže byť obmedzená na prípady, keď sa preukáže, že takáto krádež údajov následne viedla ku krádeži totožnosti alebo k podvodu.
Rozhodnutie je dostupné v slovenskom jazyku v predbežnom znení na tomto odkaze: