Súdny dvor Európskej únie (SD EÚ) vydal dňa 21. decembra 2023 rozhodnutie vo veci C-667/21 Krankenversicherung Nordrhein, v ktorom sa venoval náhrade škody, ktorá mala byť spôsobená zamestnávateľom dotknutej osoby, ktorý spracúval údaje týkajúce sa jej zdravia (osobitná kategória osobných údajov alebo tzv. citlivé údaje).

SD EÚ uviedol, okrem iného, nasledovné:

K spracúvaniu osobných údajov podľa čl. 9 nariadenia

• Čl. 9 ods. 2 písm. a) až j) nariadenia stanovuje taxatívny zoznam výnimiek zo zásady zákazu spracúvania citlivých údajov. Tento článok je potrebné vykladať reštriktívne. Spracúvanie citlivých údajov je zákonné len vtedy, ak je splnená aspoň jedna podmienka v čl. 6 ods. 1 písm. a) až f) nariadenia.
• Výnimka podľa čl. 9 ods. 2 písm. h) nariadenia v spojení s odsekom 3 tohto článku je prísne vymedzená sériou kumulatívnych podmienok:

1. účely vymenované v uvedenom písmene h),[1]
2. právny základ tohto spracúvania, či už ide o právo Únie, právo členského štátu alebo zmluvu uzavretú so zdravotníckym pracovníkom podľa toho istého písmena h),
3. povinnosť zachovávať mlčanlivosť, ktorá sa vzťahuje na osoby oprávnené vykonávať takéto spracúvanie podľa čl. 9 ods. 3, pričom všetky tieto osoby musia podliehať povinnosti mlčanlivosti v súlade s týmto posledným uvedeným ustanovením.

• Výnimka podľa čl. 9 ods. 2 písm. h) nariadenia sa môže uplatniť na situácie, v ktorých lekárska služba spracúva údaje týkajúce sa zdravia jedného zo svojich zamestnancov ako lekárska služba, a nie ako zamestnávateľ, s cieľom posúdiť pracovnú schopnosť tohto zamestnanca.
• Čl. 9 ods. 3 nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že prevádzkovateľ spracúvajúci údaje týkajúce sa zdravia na základe článku 9 ods. 2 písm. h) nie je podľa týchto ustanovení povinný zabezpečiť, aby nijaký kolega dotknutej osoby nemal prístup k údajom týkajúcich sa jej zdravotného stavu. Takúto povinnosť však možno uložiť prevádzkovateľovi uvedeného spracúvania buď na základe právnej úpravy prijatej členským štátom podľa článku 9 ods. 4 nariadenia, alebo na základe zásad integrity a dôvernosti uvedených v článku 5 ods. 1 písm. f) nariadenia a konkretizovaných v článku 32 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia.

K právu na náhradu škody

• Právo na náhradu škody podľa čl. 82 ods. 1 nariadenia plní kompenzačnú funkciu, keďže peňažná náhrada založená na uvedenom ustanovení musí umožniť úplnú náhradu škody, ktorá bola konkrétne spôsobená porušením tohto nariadenia, a nie odrádzajúcu alebo sankčnú funkciu.
• Vznik zodpovednosti prevádzkovateľa za škodu je podmienený existenciou jeho zavinenia, ktoré sa predpokladá, pokiaľ prevádzkovateľ nepreukáže, že udalosť, ktorá spôsobila škodu, mu nemožno nijako pripísať.
• Pri stanovení výšky náhrady škody priznanej ako náhrada nemajetkovej ujmy na základe čl. 82 nariadenia sa nevyžaduje, aby sa zohľadnil stupeň závažnosti zavinenia prevádzkovateľa.

Rozhodnutie je dostupné v predbežnom znení v slovenskom jazyku na tomto odkaze: 

https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=280768&pageIndex=0&doclang=SK&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=12753595