Súdny dvor Európskej únie (SD EÚ) vydal dňa 26. januára 2023 rozhodnutie vo veci C-205/21 Ministerstvo na vatreshnite raboti, týkajúcej sa registrácie biometrických a genetických údajov políciou.

SD EÚ uviedol, okrem iného, nasledovné:

• Rozsah požiadavky uvedenej v článku 10 písm. a) smernice o presadzovaní práva, podľa ktorej musí byť spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov  „prípustné podľa práva Únie alebo práva členského štátu“, znamená, že právny základ umožňujúci takéto obmedzenie musí dostatočne jasne a presne vymedziť jeho rozsah. Dotknuté osoby a príslušné súdy totiž musia mať možnosť presne určiť najmä podmienky, za ktorých sa takéto spracúvanie môže uskutočniť, ako aj účely, na ktoré sa môže legálne vykonávať.
• Vnútroštátny zákonodarca môže v rámci toho istého legislatívneho nástroja stanoviť spracúvanie osobných údajov na účely, na ktoré sa vzťahuje smernica o presadzovaní práva, ako aj na iné účely, na ktoré sa vzťahuje všeobecné nariadenie o ochrane údajov, je však povinný uistiť sa o tom, že nedošlo k nejasnostiam, pokiaľ ide o uplatniteľnosť jedného z týchto dvoch aktov Únie. Smernica nevyžaduje, aby vnútroštátne ustanovenia, ktoré umožňujú spracúvanie údajov patriacich do pôsobnosti tejto smernice, obsahovali odkaz na uvedenú smernicu.
• Členské štáty musia zabezpečiť, aby sa jasne rozlišovalo medzi údajmi rôznych kategórií dotknutých osôb podľa článku 6 smernice o presadzovaní práva, aby nedochádzalo k rovnakému stupňu zásahu do ich základného práva na ochranu ich osobných údajov, a to bez ohľadu na to, do ktorej kategórie patria. Povinnosť, ktorú toto ustanovenie ukladá členským štátom, nie je absolútna. Kategórie osôb, ktoré sú v článku 6 písm. a) až d) smernice o presadzovaní práva vymenované, nemajú taxatívnu povahu a je na prevádzkovateľovi, aby v každom jednotlivom prípade určil, či možno jasne rozlišovať medzi osobnými údajmi rôznych kategórií dotknutých osôb.
• Článok 6 písm. a) smernice o presadzovaní práva (upravujúci kategóriu osôb podozrivých zo spáchania trestného činu) nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje nútené získavanie biometrických a genetických údajov na účely ich registrácie, ktoré sa týkajú osôb, v prípade ktorých existujú dostatočné dôkazy o tom, že sú vinné z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo, a voči ktorým bolo z tohto dôvodu vznesené obvinenie.
• Právo na účinnú súdnu ochranu zakotvené v článku 47 Charty nebráni tomu, aby vnútroštátny súd, pokiaľ rozhoduje o žiadosti o povolenie vykonať nútený výkon získania biometrických a genetických údajov obvinenej osoby na účely ich registrácie, nemal možnosť posúdiť dôkazy, na ktorých je toto vznesenie obvinenia založené, pokiaľ vnútroštátne právo následne zaručí účinné súdne preskúmanie podmienok uvedeného vznesenia obvinenia, z ktorého vyplýva povolenie na toto získanie údajov.
• Právo na prezumpciu neviny zakotvené v článku 48 Charty nebráni tomu, aby sa od obvinených osôb získavali v prípravnej fáze trestného konania biometrické a genetické údaje na účely ich registrácie, pričom dané získavanie povolil súd, ktorý v tejto fáze nemá právomoc posúdiť dôkazy, na ktorých je takéto obvinenie založené.
• Článok 10 smernice o presadzovaní práva bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorý stanovuje systematické získavanie biometrických a genetických údajov každej osoby obvinenej z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo na účely ich registrácie bez toho, aby príslušný orgán musel overiť a preukázať, či je jednak takéto získavanie údajov úplne nevyhnutné na dosiahnutie konkrétnych sledovaných cieľov a jednak, či tieto ciele nemožno dosiahnuť opatreniami, ktoré predstavujú menej závažný zásah do práv a slobôd dotknutej osoby.
• Požiadavka, aby spracúvanie takýchto údajov bolo povolené „len vtedy, ak je úplne nevyhnutné“, sa má vykladať v tom zmysle, že definuje prísnejšie podmienky pre zákonnosť spracúvania citlivých údajov vo vzťahu k podmienkam vyplývajúcim z článku 4 ods. 1 písm. b) (obmedzenie účelu) a c)  (minimalizácia údajov) a článku 8 ods. 1 (zákonnosť spracúvania) tejto smernice, ktoré sa vzťahujú len na „nevyhnutnosť“ spracúvania údajov, ktoré všeobecne patrí do pôsobnosti uvedenej smernice. Spracúvanie osobitných kategórií údajov v zmysle článku 10 tejto  smernice možno považovať za nevyhnutné len v obmedzenom počte prípadov. Na druhej strane „absolútna“ povaha nevyhnutnosti spracúvania takýchto údajov znamená, že táto nevyhnutnosť sa posudzuje obzvlášť striktne.

Rozhodnutie je dostupné v predbežnom znení v slovenskom jazyku na tomto odkaze 

https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?mode=lst&pageIndex=0&docid=269704&part=1&doclang=SK&text=&dir=&occ=first&cid=7445  

Tlačová správa SD EÚ je dostupná v slovenskom jazyku na https://curia.europa.eu/jcms/upload/docs/application/pdf/2023-01/cp230016sk.pdf