Jednosmerná transformácia vstupu pomocou kryptografickej hašovacej funkcie na odtlačok (haš) pevnej dĺžky, ktorú určuje použitý algoritmus. Pôvodný vstup sa z odtlačku nedá spätne vypočítať. Rovnaký vstup však vždy vytvorí rovnaký odtlačok. Hašovanie sa používa napríklad pri ukladaní hesiel: služba neuchováva heslo, ale jeho odtlačok. Ten vytvára špecializovanou, zámerne pomalou funkciou a dopĺňa ho o náhodný údaj (soľ).
Ak služba ukladá heslá správne, útočník pri úniku databázy nezíska heslá v čitateľnej podobe. Hašované osobné údaje však spravidla zostávajú osobnými údajmi. Ak sa vstup dá ľahko uhádnuť, napríklad rodné číslo alebo e-mail, odtlačok možno priradiť ku konkrétnemu človeku. Hašovanie je preto pseudonymizácia, nie anonymizácia.